Príbeh dnešnej osady NAŠA JANKOVA sa začal písať v roku 1967. Vtedy Okresný národný výbor v Spišskej Novej Vsi vydal oficiálne rozhodnutie o zriadení hromadných záhradkárskych osád v katastri obce Smižany. Dokument z 8. marca 1967 dnes predstavuje významný historický míľnik celej osady a zároveň dôkaz toho, že myšlienka spoločného záhradkárčenia má v tomto území viac než polstoročnú tradíciu.
Osada vznikala najmä pre obyvateľov, ktorí prišli o svoje pôvodné pozemky v období výstavby novej školy na Komenského ulici v obci. Nové záhrady sa tak stali nielen náhradou za stratenú pôdu, ale aj miestom nových začiatkov, oddychu a budovania komunity.
Jednotlivé parcely mali výmeru približne od 400 do 700 m² a boli určené predovšetkým na pestovanie zeleniny a ovocia. Už v pôvodných dokumentoch sa však spomína aj ich rekreačný význam, čo sa postupom rokov ukázalo ako nadčasová myšlienka. Súčasťou osady sa postupne stali malé záhradné chatky, ovocné stromy, spoločné chodníky aj susedské vzťahy, ktoré pretrvali celé generácie.
Budovanie osady bolo výsledkom spoločnej práce jej členov. Mnohí si svoje záhradky upravovali svojpomocne, vysádzali prvé stromy, budovali ploty a vytvárali miesto, ktoré sa postupne stalo druhým domovom desiatok rodín.
Pamätníci dodnes s úsmevom spomínajú na obdobie, keď osada žila oveľa intenzívnejším spoločenským životom než dnes. Záhradky neboli iba miestom práce, ale aj priestorom stretávania, vzájomnej pomoci a budovania silných susedských vzťahov. Počas sezóny bolo bežné, že si ľudia navzájom pomáhali pri sadení, okopávaní či zbere úrody a spoločné brigády patrili k prirodzenej súčasti života osady.
Osada bola známa aj svojimi tradičnými súťažami, ktoré mali vždy jedinečnú atmosféru. Súťažilo sa o najväčšiu tekvicu, najkrajšiu kapustu či najlepšie vypestovanú úrodu. Každý sa snažil ukázať výsledok svojej práce a starostlivosti, no dôležitejšia než samotná výhra bola radosť zo spoločných stretnutí a hrdosť na to, čo sa v záhradkách podarilo vypestovať.
Neodmysliteľnou súčasťou života osady boli aj strážne hliadky, ktoré počas jesenných mesiacov chránili úrodu. Tvorili ich samotní členovia osady – majitelia záhrad, ktorí si svoje miesto vážili a cítili zaň spoločnú zodpovednosť. Najmä v období dozrievania ovocia a zeleniny sa večer pravidelne stretávali a dohliadali na pokoj a bezpečie v osade.
Strážne hliadky v 80-tych rokoch 20. storočia
Po zmene spoločenských pomerov na začiatku 90. rokov vstúpila do nového obdobia aj záhradkárska osada JANKOVA. Zmeny, ktoré prebiehali v celej spoločnosti po roku 1989, priniesli nové možnosti aj pre samotných záhradkárov. Postupne sa začali riešiť vlastnícke vzťahy k pozemkom, ich právne usporiadanie a budúcnosť celej osady.
Významným krokom bol rok 1993, keď sa vtedajšia Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov v Smižanoch obrátila na Slovenský pozemkový fond so žiadosťou o odkúpenie pozemkov pre svojich členov. Cieľom bolo zabezpečiť stabilitu a budúcnosť záhradkárskej osady pre ďalšie generácie. V dokumentoch z tohto obdobia sa uvádza snaha právne vysporiadať pozemky, ktoré záhradkári dlhé roky obrábali, zveľaďovali a považovali za svoju druhú domovinu.
Vtedajší členovia osady sa aktívne podieľali na príprave potrebných podkladov, rokovaniach aj riešení majetkových otázok. Bolo to obdobie veľkej neistoty, ale zároveň aj odhodlania zachovať osadu ako miesto spoločného života, práce a oddychu. V archívnych dokumentoch sa spomína aj starostlivosť o bývalý potôčik pretekajúci časťou osady, o ktorý sa členovia dobrovoľne chceli starať a zabezpečovať jeho údržbu, aby sa predišlo škodám a zachoval sa charakter celého územia.
Na tieto snahy nadviazalo v roku 1994 rozšírenie osady smerom k elektrárni. Záhradkárska osada tak získala ďalšie pozemky a vytvoril sa priestor pre nových členov a nové záhrady. Rozšírenie nebolo iba technickou zmenou hraníc osady. Predstavovalo pokračovanie myšlienky, ktorá vznikla ešte v roku 1967 – vytvárať miesto, kde majú ľudia blízko k prírode, pôde aj k sebe navzájom.
Postupne tak vznikla dnešná podoba osady s 55 záhradkami, z ktorých každá nesie svoj vlastný príbeh. Mnohé z nich sa dedili z generácie na generáciu, menili sa spolu s dobou a odzrkadľovali život rodín, ktoré v nich trávili svoj voľný čas. Aj vďaka tomu si osada dodnes zachovala jedinečný charakter miesta, ktoré spája históriu, komunitu a vzťah k prírode.
Po dlhé roky fungovala naša osada ako súčasť Slovenského zväzu záhradkárov – ako základná organizácia (ZO SZZ). Tento systém bol kedysi prirodzenou súčasťou fungovania záhradkárskych osád a zohral svoju úlohu najmä v období vzniku a budovania celej komunity. Postupom času sa však podmienky aj potreby samotných záhradkárov začali meniť.
V posledných rokoch sme čoraz viac cítili, že pôvodný model už nedokáže reagovať na súčasné potreby našej osady. Napriek tomu, že členovia dlhodobo prispievali členskými poplatkami, značná časť finančných prostriedkov odchádzala mimo osady bez reálneho prínosu pre jej rozvoj, obnovu či komunitný život. Chýbala väčšia samostatnosť, možnosť rozhodovať o vlastnom smerovaní a efektívnejšie investovať energiu aj financie priamo do prostredia, ktoré všetci spoločne vytvárame.
Aj preto sme sa rozhodli začať novú etapu a osamostatniť sa pod názvom občianske združenie NAŠA JANKOVA. Naším cieľom je budovať modernú záhradkársku osadu založenú na ekologickom prístupe, aktívnej komunite a vzájomnej spolupráci. Chceme vytvárať priestor, ktorý nebude slúžiť iba na pestovanie ovocia a zeleniny, ale aj na oddych, stretávanie ľudí a budovanie dobrých susedských vzťahov.
Veríme, že osada má obrovský potenciál aj do budúcnosti. Chceme obnoviť tradície spoločných brigád, podporovať ekologické hospodárenie, zveľaďovať spoločné priestory a vytvárať prostredie, kde sa budú dobre cítiť všetky generácie – od dlhoročných záhradkárov až po mladé rodiny, ktoré si k našej osade postupne nachádzajú cestu.
NAŠA JANKOVA tak spája úctu k svojej histórii s víziou modernej, otvorenej a komunitnej osady pre budúce generácie.